Posledné zbohom dali Jozefovi Adamcovi aj najvyšší predstavitelia BFZ

V piatok 4. januára 2019, na Štadióne Antona Malatinského v Trnave, sa konala rozlúčka s futbalovým velikánom  Jozefom Adamcom, ktorý zomrel na Štedrý deň  vo veku 76 rokov po ťažkej chorobe. Posledné zbohom mu prišli okrem rodiny a priateľov, vyjadriť ľudia z celého Slovenska, ale aj mnohé futbalové osobnosti všetkých generácií od čias slávneho ,,Hatrla“ až po súčasnosť. S futbalovou legendou sa prišlo  rozlúčiť cez  päťtisíc fanúšikov, čo bolo viac ako na nejednom jesennom zápase Spartaka vo Fortuna lige. Medzi nimi boli aj najvyšší predstavitelia BFZ, jeho predseda Juraj Jánošík, vedúci sekretár Ján Farbula a predseda ObFZ Bratislava-mesto Ľubomír Suchý. Všetci si uctili skvelého hráča a Juraj Jánošík na pietne miesto položil veniec od BFZ.

Na pohrebe sa zúčastnili prezident Slovenského futbalového zväzu  Ján Kováčik, generálny sekretár SFZ Jozef Kliment, niekdajší tréner slovenskej reprezentácie Vladimír Weiss, bývalý šéf „andelov“ a blízky priateľ zosnulého Jožka Adamca, Vladimír Poór, bývalý premiér Slovenskej republiky Robert Fico, niekdajší prezident SR Ivan Gašparovič, či bývalý prezident SFZ František Laurinec. Na poslednej ceste prišli futbalového velikána vyprevadiť  bývalí spoluhráči z čias veľkej Trnavy – František Kozinka, Dušan Keketi, Karol Dobiáš, Stanislav Jarábek, Kamil Majerník, Alojz Fandel, Emil Brumovský, Jaroslav Masrna a Valér Švec. V exkluzívnej zostave prišli do Trnavy aj niekdajší skvelí hráči ŠK Slovan Bratislava – Alexander Vencel st., Ján Pivarník, Anton Ondruš, bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Jaroslav Černil, Peter Mutkovič  a Ján Švehlík. Samozrejme, nechýbal ani majster Európy z roku 1976 Ladislav Jurkemik a ďalšie známe mená.

Po obľúbených skladbách „Jednoho dne se vrátiš“ od Věry Špinarovej, „Volám ťa láska“ od Karola Duchoňa a „Ave Maria“ od Lucii Bílej, nasledoval cirkevný obrad, ktorý celebroval rímskokatolícky arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Ján Orosch. Na záver zaznela skladba „Il Silenzio“, počas ktorej fanúšikovia „andelov“ predviedli veľkolepú choreografiu a zapálili bengálske ohne. Na tribúne tiež vyvesili špeciálny transparent s nápisom ,,Legendy sú večné! Jozef ‚Hatrlo‘ Adamec“, venovaný ich obľúbenej trnavskej ,,desine“.

,,Jožko Adamec bol vynikajúci futbalista, skvelý strelec, vzácny človek, na ktorého budem vždy veľmi rád spomínať. Svojim nevšedným futbalovým majstrovstvom oslovil a zasiahol tisícky fanúšikov tejto najpopulárnejšej hry na svete. Jeho tri góly, ktoré strelil päťnásobným majstrom sveta Brazílii, sa navždy zapísali do futbalovej histórie. Podporoval tiež menšie súťaže, chodil aj na akcie Bratislavského futbalového zväzu, boli sme veľmi dobrí priatelia. Vždy, keď sme sa stretli, mali sme si čo o futbale povedať. Je mi veľmi ľúto, že už nie je medzi nami, ale taký je život,“ hovorí Juraj Jánošík.

Veľmi dobré spomienky na Jožka Adamca má aj Ľubomír Suchý. ,,Na futbalistu takého kalibru spomínam iba v dobrom. Už ako chlapec v desiatom roku života som sa neuveriteľným spôsobom dokázal tešiť na zápasy veľkého Spartaka Trnava. Bolo to na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď sme aj dva-tri dni nespávali, lebo v stredu hrala Trnava úžasné stretnutia   Pohára európskych majstrov. Po príchode do Bratislavy som sa s Jožkom Adamcom stretával častejšie. Mal som možnosť sledovať aj jeho trénerskú kariéru, viackrát sme sa o nej rozprávali. S radosťou spomínam na obdobie, keď trénoval v ŠK Slovan Bratislava  aj môjho syna Martina. Ešte väčšie prekvapenie pre mňa bolo, keď chcel po príchode do Trnavy priviesť Martina aj do Spartaka. Žiaľ, z toho prestupu zišlo, lebo Slovan ho do Trnavy neuvoľnil a nakoniec Martin odišiel hrať do Česka za FK Most.  Adamec je takou legendou Slovenska, ako Pelé brazílskou, Eusebio portugalskou, Bobby Charlton anglickou, Beckenbauer nemeckou, Masopust českou.“

Alexander Vencel bol Adamcovým spoluhráčom i súperom. Bývalý výborný brankár prežil kariéru v bratislavskom Slovane, v ktorom krátko pôsobil aj legendárny kanonier. „V Trnave urobil   skvelú kariéru, stal sa šéfom úžasného mužstva, stretávali sme sa často ako súperi a spoluhráči v reprezentácii. Naďalej sme však udržiavali priateľské vzťahy, rivali sme boli len na ihrisku. Hneď ako sa skončil zápas, už sme boli priatelia. Mal som tú česť, že si ma vybral ako trénera brankárov do reprezentačného realizačného tímu. Naše priateľstvo pretrvalo až do posledných chvíľ.  Bol to jeden výnimočný človek i futbalista, jednoznačne najlepší strelec, ktorý proti mne hral.  Pre nás všetkých, ktorí sme ho poznali, je to obrovská rana.“

Jožko, odpočívaj v pokoji!

Milan Valko, manažér komunikácie PR BFZ